O Udalosti

Chcel by som napísať niečo málo o svojej poviedke, ktorá sa volá Udalosť. Ak ste ju zatiaľ nečítali, tak ju môžete nájsť uverejnenú ne eknizky.sk, alebo po kliknutí na obrázok.

Udalosť Cover
Obálka poviedky UDALOSŤ

A vlastne môžem rovno začať s tou obálkou, pretože to je prvá vec, ktorú na internete vlastne vidíte. A názov. A autora. Dal som si sľub, že nikdy nebudem mať na obálke väčšie meno, ako názov príbehu. Zatiaľ sa mi to darí. Akurát si nemyslím, že robím dosť pekné obálky. A s touto jednou som sa až tak veľmi nenadrel. To by som nemal hovoriť, mal by som zaklamať a povedať, že som na to robil niekoľko hodín, alebo dní. Ono mi to však zabralo asi hodinku života, pretože som lenivé prasiatko a robil som deň pred uverejnením. A keď si prečítate poviedku, tak zistíte, koľko veci je na tej obálke úplne nesprávne.

samotný nápad

Samotný nápad je len poznámka, ktorú mám doteraz na ploche. Je to napísané po anglicky. Mám zvyk zapisovať si veci v rôznych jazykoch. No ale vlastne som si to napísal počas rodinnej dovolenky v zahraničí. Už niekoľko rokov sa chcem previezť po Taliansku vlakom. Pretože som na vlaky. A rodina bola proti tomuto nápadu, akože dosť postavená. Dobre lístok z Gorizie do Benátok na osobu stojí 15 ~ 18 € to je iná, ale aj tak. Však by som si to vedel zaplatiť aj sám. Ale zas ak by som šiel sám, tak by sa na mňa urazili, že nechcem byť s nimi. A nájsť takto dáky kompromis je ťažké. A potom mi napadlo, že veľa krát si zruším dáky stretko, alebo akciu, len kvôli tomu, aby som sa niekomu prispôsobil, aby som nevyzeral ako sviňa. Ale asi by som mal byť sviňa. Tak som si teda napísal do tej poznámky voľným prekladom toto: Hlavný protagonista, chce ísť na dáku akciu a vedia o tom všetci jeho známi, ale aj tak sa im podarí zmanažovať, že tam nebude môcť ísť a jemu neostane iné, ako sa s tým zmieriť. 

To je vlastne základ celej poviedky. A takýchto poznámok mám hrozne veľa všade rôzne, len nie všetko napíšem do podoby, kedy by som to mohol, alebo chcel vydať.

Prečo som nezahrnul rodinu do poviedky? 

Pretože som usúdil, že bude aj pre mňa jednoduchšie napísať to v tej kamarátskej rodine.

Ako na tvorbu fiktívneho sveta?

Ahojte, dnes napíšem článok podľa jednej svojej staršej prezentácie. Ľuďom sa celkom páčila, akurát zapadla prachom. A vravím si, že by bolo celkom fajn ju spísať do dákej podoby, ktorú by ľudia vedeli vyhľadať aj na webe. Body z prezentácie by vám nestačili, verte mi.

Téma príbehu 

Vaším odrazovým mostíkom pre tvorbu sveta je Váš príbeh. Svet si vytvoríte podľa toho, ako príbeh chcete vyrozprávať svojím čitateľom, prípadne divákom. Možno chcete vyrozprávať romantický príbeh z inej planéty, alebo jednoducho chcete napísať historické fantasy alebo napínavé sci-fi. Alebo alternatívna história? Čokoľvek, čo podporuje tému Vášho príbehu.

Gandlaf so zbraňou
You shall not pass!

Pravidlá a spoločnosť fiktívneho sveta

Teraz si povedzme na rovinu, asi by nepôsobilo dobre, keby do čarodejníckeho sveta J.K. Rowlingovej zrazu pristála vesmírna loď a Rokfort by ovládali mimozemšťania. (Aj keď, predstava je to vtipná, ale najskôr by to ubralo na Váhe čarodejníckeho sveta.) Jednoducho si musíte určiť hranice toho, čo sa stať môže a čo nie.

Zákony

Váš svet potrebuje aj zákony. Je to tak. Každý svet ich potrebuje. Čo sa môže, čo sa nesmie. Ako sa ľudia, prípadne bytosti tvojho sveta správajú doma, ako sa môžu správať v spoločnosti a ďalšie veci, ktoré je dobre mať premyslené, ak sa Váš príbeh má odohrávať vo fiktívnom svete. Tvojmu svetu dajú tieto vaše fakty nádych dôveryhodnosti a čím viac detailov, ktoré nemusia byť nasilu spomínané pomôže aj vám lepšie rozumieť svetu a rozhodovaniu, čo urobí váš protagonista, či antagonista.

Reálie 

Čo sú reálie? Reália je niečo, čo je v našom svete. Reálna vec. Úplne najbežnejšia, čo mne príde na rozum je, že v každom svete funguje gravitácia. Niečo s čím sme ako ľudia oboznámení a máme k tomu blízko. Nehovorím, že to musí byť 100% rovnaké a pravdivé a skutočné, ale ide o to, že reálie by mali mať logickú spojitosť s naším svetom. (Výnimky sú povolené len tým, čo poznajú pravidlá a vedia ako s nimi narábať.) Príkladom môže byť nažívanie v dákej oblasti na dákej planéte. Je tam fauna a flóra. A obyvatelia, ktorý sa dáko musia živiť, takže buď lovia, alebo pestujú. Otázka je čo a ako? Ale základná schéma fungovania tam je. Tieto veci dajú do vášho sveta vnoria povedomé asociácie pre čitateľov.

Nové, či upravené rasy zo zeme

Veru, nový svet, nové tvory. Každý svet potrebuje obyvateľov. Od fauny, cez flóru, až po vyspelé obyvateľstvo. Alebo viacej vyspelých obyvateľov.

Koho, čo a kde ich/to nájdeme? 

Koho, alebo čo nájdeme na šírich plániach? Alebo plantážach? Alebo hustých lesoch, či skalnatých bralách?  Jednoducho si musíte určiť, kto kde žije a čo kde rastie a dá sa to pestovať. Ako bytosti vášho svety vyzerajú a aké majú zvyky a tradície. Aké majú medzi sebou vzťahy, asociácie a tajomstvá? Na ktorom mieste sa najviac stretávajú, ktoré bude najviac vyzdvihnuté? Aké tu budú pamiatky? Alebo iné významné budovy? Toto formuje Váš svet do tvarov, ktoré si čitateľ môže predstaviť. Kam bytosti najviac cestujú, kde odpočívajú, kde pracujú? (Veľa otázok, ale sú veľmi vhodné pre Vaše poznámky)

Ďalšie otázky: Ako to bude vyzerať? 

Ak by som bol pútnik a zazrel by som {meno bytostí} pri ich zvyčajnej činnosti, čo by som videl?

Aký druh života vedie priemerný obyvateľ tohoto sveta?

Keby som bol z iného sveta, aký by som mal pocit, keby som ho videl prvý krát?

Akými vedomosťami oplývajú ľudia tohoto sveta?

 

Myslím, že som tento článok mierne okresal do menších rozmerov, ako som chcel. Ale myslím, že všetko podstatné tu je.

Zápisník – prečo ho mať?

„Nemám rád zápisníky, vždy si ich nakúpim hroznú hromadu a ani jeden z nich nezaplním.”

Otvorený denník

Toto je moja rutinná hláška, keď sa ma niekto opýta na zápisník. Aj keď je úplne zjavné, že ich milujem, pretože inak by som ich toľko nekupoval. Jednoducho vidím zápisník, ktorý sa mi páči a bez rozmýšľania si ho kúpim. No nie je to choré?

Čo je dobré na tom, mať zápisník?

To je správna otázka. Zápisník je Váš najlepší kamarát, Vaša sekundárna pamäť. To, čo si neudržíte v hlave si zapíšte tam. A nezabudne to. Ak to teda nasilu nevymažete, nevytrhnete a podobne. Jednoducho to tam bude pre Vaše budúce použitie.

Navyše máte slobodu zapisovať si veci svojím vlastným štýlom. Usporiadane, chaoticky, ako len chcete. Je to len a len na Vás, pretože je to Váš pomocník. A úplne bohato stačí, ak sa v ňom vyznáte Vy. Nikto ďalší sa Vášho zápisníku dotýkať nemusí a nemusí ani chápať, tomu, čo ste tam popísali a načmárali.

Tiež máte úžasnú slobodu pri kresbách. Jednoducho si načrtnete schémy, vzorce, príšerky, jednoducho čokoľvek. Toto je jedna z tých vecí, ktoré na zápisníkoch naozaj zbožňujem. Dostanú nádych mojej mysle.

Z môjho digitálneho súdku 

Bývam v inom meste, ako som študoval a tiež som pracoval v inom meste. Proste stále niekde inde. A tiež som z tých, ktorý sa zoberú na vlak a skončia na opačnom konci republiky, alebo v ČR. Čiže môj kopec zápisníkov takmer nikam necestuje. Má to dva dôvody: Som lenivý a zábudlivý. Takže to sú dva hlavné dôvody, prečo skoro nikdy nič so sebou nemám. (Áno riešenie vždy zbalenej tašky je super, ale ten zápisník jednoducho nepatrí do tej tašky, ho nosím, keď tak v brašni pri notebooku.)

Moja záchrana sú synchronizované aplikácie pre mobil. Ten mám so sebou vždy, všade. Bez výnimky. Takže väčšinou, keď mi niečo napadne zapisujem to ihneď do mobilu. A keď potom píšem na počítač, (áno viem, nie je to hlavná preferencia veľa ľudí, ale ja som človek moderný – homo modernus) všetko mám synchronizované v aplikácií. Takže vidím všetko a môžem používať svoje obľúbené skratky Ctrl+C, Ctrl+V.

Menšie formáty sú lepšie. 

Zápisníky

Fakt! Kúpil som si zápisník vo formáte A6, je spratný a nie je úplne tenký. Má stránok a stránok. Je to perfektné. Pretože väčšinou ho mám so sebou. Po dlhých rokoch nosím skutočný zápisník so sebou. A píšem do neho, pretože sa k nemu dá zacvaknúť aj pero.